Pink Floyd

Pink Floyd je anglická rocková skupina, ktorá sa sformovala v Londýne v roku 1965. Kapela, ktorá sa na hudobnej scéne presadzovala ako predstaviteľ psychedelického popu, bola príznačná vetvenými hudobnými kompozíciami, experimentovaním so zvukmi, filozoficky zameranými textami a prepracovanými koncertnými vystúpeniami sa zároveň stala jedným z lídrov progresívneho rockového žánru. Pink Floyd patrí medzi komerčne najúspešnejšie a najvplyvnejšie skupiny v histórii populárnej hudby.

Julia DreamPink Floyd

00:00 / 02:34

MusicBrainz

Diskografia

The Piper at the Gates of Dawn (1967)

The Piper at the Gates of Dawn je debutový album britskej rockovej skupiny Pink Floyd. Je to jediný album, ktorý bol nahratý pod vedením Syda Barretta. Na nasledujúcich albumoch Syd už iba spolupracoval, alebo sa autorsky podieľal. Tento album je považovaný za jeden z rozhodujúcich pre ďalšie pôsobenie skupiny.

Album obsahuje množstvo prvkov psychedelického rocku: texty piesní sú čudácke vypovedajúce o priestore, o strachu, o škriatkoch, bicykloch, rozprávkach, sú ozvučené psychedelickými hudobnými pasážami. Je považovaný za jeden z najvýznamnejších albumov psychedelického rocku svojej doby.

Dizajn obalu platne vytvoril z fotografií členov skupiny Vic Singh. Nie je podobný žiadnemu z nasledujúcich obalov albumov skupiny Pink Floyd.

Roku 2000 sa v ankete časopisu Q album The Piper at the Gates of Dawn umiestnil na 55. pozícii v stovke najlepších britských albumov.

V časopise Rolling Stone dosiahol tento album roku 2003 347. pozíciu medzi 500 najlepšími albumami všetkých čias.

A Saucerful of Secrets (1968)

A Saucerful of Secrets je druhý štúdiový album britskej rockovej skupiny Pink Floyd. Je pravdepodobne prvým albumom na svete, ktorý bol nahratý v štýle progresívneho rocku. Nahrával sa priebežne od augusta 1967 do apríla 1968 v Abbey Road Studios vydavateľstva EMI. Tento album bol posledný, na ktorom aktívne spolupracoval aj Syd Barrett. Počas neustálych komplikácií počas nahrávania (vzhľadom na Sydove psychické problémy), bol do štúdia prizvaný David Gilmour. Album vydali v júni 1968 ako mono aj stereo LP v Spojenom kráľovstve, kde dosiahol deviatu priečku rebríčkov popularity.

Mixované stereo CD albumu bolo prvý raz vydané roku 1987. Roku 1992 bolo toto CD obnovené a digitálne remastrované ako súčasť súboru nazvaného Shine On. Reamastrované CD bolo samostatne vydané roku 1994 v UK a v apríli 1995 v USA.

More (1969)

Music from the Film More (často nazývaný jednoducho More) je prvý kompletný soundtrack k filmu od skupiny Pink Floyd. Vo filme More režiséra Barbeta Schroedera môžeme počuť ešte dve skladby, ktoré sa na tomto albume nenachádzajú a to piesne „Seabirds“ a „Hollywood“.

Na albume môžeme nájsť niekoľko akustických folkových balád, teda žánru, ktorý sa iba zriedka objavuje v ďalších projektoch skupiny Pink Floyd, dve hardrockové skladby, ktoré môžeme vo všeobecnosti vzhľadom na rok vydania považovať za rané diela tohto žánru: „The Nile Song“ a „Ibiza Bar“, nájdeme tu bluesové improvizácie („More Blues“), inštrumentálne experimenty na hranici medzi psychedelickým a progresívnym rockom („Quicksilver“, „Main Theme“, „Cirrus Minor“, Crying Song...“), sú tu klasické gitarové improvizácie na španielsku gitaru.

Tento album je zároveň prvým, ktorý bol nahratý po definitívnom odchode Syda Barretta zo skupiny a zároveň prvým albumom, ktorý bol nahratý bez dovtedajšieho producenta skupiny Normana Smitha.

Sountrack More dosiahol po svojom vydaní v rebríčkoch Spojeného kráľovstva 9. miesto a po jeho vydaní roku 1973 v USA sa tam umiestnil na 153. pozícii.

Roku 1997 bol album vydaný na CD, digitálne remastrované verzie vyšli roku 1995 v Spojenom kráľovstve a roku 1996 v USA.

Ummagumma (1969)

Mám LP

Ummagumma je kombináciou progresívneho a psychedelického rocku na dvojalbume od skupiny Pink Floyd, ktorý bol vydaný v roku 1969. Prvý disk obsahuje nahrávky ich vtedajších hlavných hitov zo živých koncertov. Druhý obsahuje individuálne kompozície každého člena skupiny.
Ummagumma je dvojalbum.

Prvý disk bol nahrávaný naživo 27. apríla, 1969 v klube Mothers v Birminghame a nasledujúci týždeň 2. mája v Manchester College of Commerce.

Druhý disk obsahuje štyri sólové segmenty, na každej polovici vtedajšej vinylovej platne má každý člen svoju časť.

Album bol vydaný v 25. októbra, 1969 v Spojenom kráľovstve a 10. novembra, 1969 v USA. Umiestnil sa v hitparádach na piatom mieste v UK a na 74-tom mieste v USA. Bol to prvý album skupiny Pink Floyd, ktorý sa dostal v USA do prvej stovky rebríčka popularity. Zlatú platňu album v USA získal vo februári 1974 a platinovú v marci 1994.

Roku 1987 vyšla reedícia albumu na dvoch CD. Digitálne remastrovaná verzia bola vydaná roku 1994 v Spojenom Kráľovstve a v roku 1995 v USA.

Album nahrali

Roger Waters - basová gitara, gitara a spev v „Grantchester Meadows“, všetky páskové efekty v skladbe „Several Species…“
David Gilmour - spev, gitara, všetky nástroje a spev v skladbe „The Narrow Way“ (gitary, vokály, klávesy, bicie a basová gitara)
Richard Wright - klávesy, vokály, všetky nástroje v skladbe „Sysyphus“ (klávesy, bicie, gitara a hlasy)
Nick Mason - bicie, perkusie, všetky nástroje v skladbe „The Grand Vizier's Garden Party“ (mimo flauty)*
Lindy Mason (vtedy Masonova manželka) - Flauta (nie je uvedené na obale albumu)

Pár zaujímavostí k albumu

Slovo “Ummagumma” je britský slangový výraz pre sexuálny styk. V názve albumu významovo podtrháva jeho hlavnú myšlienku: chuť experimentovať.
Do živých nahrávok boli dodatočne nadabované efekty.
Dizajn obalu navrhlo grafické štúdio Hipgnosis Storma Thorgersona.
Tento album je posledným, na ktorého vonkajšom obale sú vyobrazení členovia skupiny.
Na obale albumu je udaný nesprávny dátum nahrávania koncertnej časti na jún, 1969.
Prvotná myšlienka pri nahrávaní koncertnej časti albumu bola o tom, že ich vydaním skončia prezentácie týchto skladieb na koncertoch. Vplyvom zvýšenej popularity po vydaní albumu došlo ale k tomu, že publikum si tieto skladby na koncertoch vyžadovalo a skupina musela od pôvodného zámeru niekoľkokrát upustiť.

Až do vydania albumu The Division Bell bol tento album jediným na ktorom bola inštrumentalistkou žena. Vtedajšia Masonova manželka Lindy hrá na flaute v prvom a treťom parte jeho skladby „Záhradná slávnosť veľkého vezíra“ („The Grand Vizier's Garden Party“). Tretí part tejto skladby je jednou z najkratších skladieb, akú kedy skupina Pink Floyd nahrala. Porovnateľné svojou dĺžkou sú iba skladby „Stop“ z albumu The Wall (0:32“) a skladba „A New Machine Part. 2“ za albumu A Momentary Lapse of Reason (0:38“).

Atom Heart Mother (1970)

Mám LP

Atom Heart Mother je piaty štúdiový album anglickej rockovej skupiny Pink Floyd . Bol vydaný vydavateľstvom Harvest 2. októbra 1970 vo Veľkej Británii a 10. októbra 1970 v Spojených štátoch. Bol nahraný v štúdiách EMI Studios (dnes Abbey Road Studios ) v Londýne a bol prvým albumom skupiny, ktorý sa umiestnil na 1. mieste v britskom rebríčku, zatiaľ čo v USA dosiahol 55. miesto a nakoniec tam získal zlatú platňu . [ 4 ]

Obal navrhla skupina Hipgnosis a bol prvým v histórii kapely, na ktorom nebolo ich meno ani ich fotografie na žiadnej časti. Tento trend pokračoval na nasledujúcich obaloch počas 70. rokov. Na obale je zobrazená holštajnská krava na lúke.

Hoci bol album po vydaní komerčne úspešný, kapela – najmä Roger Waters a David Gilmour – vyjadrila negatívne názory naň. Remasterované CD bolo vydané v roku 1994 vo Veľkej Británii a USA a opäť v roku 2011. Ron Geesin , ktorý ovplyvnil Watersa a spolupracoval s ním, sa podieľal na skladaní titulnej skladby.